Béreš druhý. Jačišinova havária vyvolala vlnu otázok a emócií

Vedenie tímu GART RACING nechápe, prečo vedenie pretekov na Slovakia Ringu nezasiahlo v situácii, ktorá sa udiala priamo pred ich očami. Čo bude nabudúce?

Úvodné preteky sezóny Majstrovstiev Slovenska v automobilových súťažiach priniesli pre mladý prešovský tím GART RACING veľmi zmiešané emócie. Na jednej strane pekný štart posádky Ďodi Béreš a Rado Plichta, ktorá bojovala o najcennejšie body do absolútneho poradia MSR. Na strane druhej však nešťastná havária posádky Jakub Jačišin a Peter Baran, ktorej okolnosti vyvolali veľa otázok a pochybností. 

Jakub s Petrom bojovali na vozidle Peugeot 206 RC v triede 5 o umiestnenie na pódiu a dávali do toho celé srdce.

 „Víkend sa začal veľmi dobre,“ približuje víkend na Slovakia Ringu Jakub Jačišin. „Na shakedowne sme otestovali nové pneumatiky Yokohama a doladili aj drobné detaily v nastavení auta. V sobotu sme štartovali s dobrým pocitom. Vedeli sme, že lídrov v našej triede, ktorými boli Koči a Švec, atakovať nemôžeme a preto sme sa sústredili na súboj o tretie miesto. Dvaja súperi v úvode odstúpili a náš súboj sa zúžil na nás a Patrika Kecera. V úvodných dvoch ereskách som urobil zopár malých chýb a stratil nejaké sekundy, no na nasledujúcich dvoch úsekoch sme sa výrazne zlepšili a poskočili na tretie miesto. V predposlednom úseku nás však zradili brzdy. Asi v polovici vyskočili zadné platničky a vytiekla brzdná kvapalina. Strata však nebola definitívna a tak sme sa na poslednom úseku rozhodli zabojovať.“ 

Posledná rýchlostná skúška bola natočená na okruh až do dĺžky osemnásť kilometrov. Tým, že posádky štartovali v minútovým odstupom sa stávalo, že tie rýchlejšie vpredu dobiehali na úzkej spojovacej komunikácii tie pomalšie. To sa ukázalo ako základný predpoklad na okolnosti, ktoré sa udiali nasledovne. Jazdilo sa znova z druhej strany zvodidiel a nebezpečné rebrá kotviacich stĺpikov boli ošetrené iba nepostačujúcimi naukladanými valcami z pneumatík. 

„Eresku sme začali dobre. Mali sme rýchlosť a verili, že môžeme Kecera zdolať. V jednom momente som si všimol, že sa k nám zozadu priblížil Martin Koči a logicky som trochu znervóznel. V sekunde som len pozrel do spätného zrkadla. Stačil okamih, a škrtol som tie naukladané pneumatiky pri rebrách zvodidiel,“ opisuje situáciu Jakub. „Nasledovala rana a hodilo nás na zvodidlá. Koči to ešte dobre vykryl, že sa nám dokázal vyhnúť a nenarazil do nás zozadu. Inak to mohlo skončiť ešte horšie. V tej chvíli som vôbec neriešil, či zastal, či nie. Snažili sme sa čo najskôr dostať z auta a dať pokyn ďalším, že sme v poriadku.“ 

Veľkým prekvapením však bolo, že hoci auto stálo na nebezpečnom mieste a zasahovalo do trate, pričom ho ostatní museli obchádzať, tak rýchlostná skúška pokračovala bez prerušenia!?

„Keď som prichádzal k miestu, tak som prakticky zastavil a snažil sa zazrieť posádku,“ približuje svoj pohľad Ďodi Béreš, ktorý bol ďalším vozidlom, ktoré došlo k nehode. „Vtedy som uvidel Jakuba, ako mi kýva, že sú OK a aby som pokračoval.“ 

Posádka Béreš s Plichtom, vo svojom Forde Fiesta Rally4, naháňala posádku Koči - Mozner, pričom obe posádky bojovali o víťazné body do úvodného podujatia novej sezóny MSR. 

„Možno sme stratili nejakú sekundu, ale to nepovažujem v našom súboji za rozhodujúce. Martin bol na ringu jednoducho rýchlejší a to musím uznať,“ pokračuje päťnásobný slovenský šampión. „Ráno sme neobuli správne. V predokolke som dlhé roky nesedel a nebol som si istý pri voľbe pneumatík. Vyštartovali sme na mäkkých a auto vôbec nepočúvalo. V zákrutách sa hrnulo dopredu a pneumatiky sa rýchlo prehrievali. Do druhej eresky sme preto prezuli na tvrdé a hneď sme zrýchlili. S Martinom sme sa naťahovali o desatiny a myslím si, že to bol pekný súboj. Nakoniec sme brali body za druhé miesto, čo za daných okolností nie je zlý štart do sezóny. Rovno však musím povedať, že podľa mňa rely na takéto trate nepatrí. Aby som bol spravodlivý, tak buďme radi, že aspoň nejaké preteky máme, no priznám sa, že ja nemám rád ani mestské okruhové špeciály. Toto nebola rely a preto sa už teším na súboje na tradičných súťažných tratiach. Ďakujem celému tímu za skvelú podporu a príležitosť. Veľmi si to vážim, že môžem znova bojovať o prvé priečky.“

Ak boli po vlaňajšom nešťastí na mieste pochybnosti o opätovnom zaradení tejto súťaže do kalendára MSR, tak nehoda mladého Jačišina tieto pochybnosti len potvrdila. Tentoraz sa našťastie nič vážne nestalo, no otázniky sa len zväčšili. Jazdiť proti rebrám schovaným za staré pneumatiky je nebezpečné aj pre skúsených pretekárov, nieto ešte pre mladých. Nikto nechce riskovať zdravie svojich blízkych a preto aj vášne, ktoré okolnosti vyvolali sú celkom pochopiteľné. Vášne opadnú, no situáciu nemožno podceňovať a treba ju riešiť.

 „Vzhľadom na situáciu ktorá sa stala som veľmi rozčarovaný,“ vyjadril sa k udalostiam aj šéf tímu GART RACING, Jozef Jačišin. „Po havárii naša posádka bola v aute. Nebolo jasné, či je v poriadku. Prvá posádka však nezareagovala, nezastavila a nezaujímalo ju, či je posádka v poriadku?! Rýchlostná skúška dokonca pokračovala ďalej a auto zapichnuté na trati do zvodidiel nebolo odstránené!? Sú to pre mňa nepochopiteľné veci, ktoré nie sú v súlade s bezpečnosťou. Nechápem takéto konanie. Nechápem tiež, že vedenie pretekov nezasiahlo v situácii, ktorá sa udiala pred ich očami a čakalo na podanie protestu. Som obyčajný človek a nemusím všetko chápať, ale chceme len čestný prístup. Toto je krásny šport, no takto to nie je v poriadku. Čo bude nabudúce, ak sa k tomu teraz nepostavíme priamo? Ak sa tieto veci nebudú riešiť a rozhodnutie nepadne do pretekov Poprade, tak zo šampionátu odchádzame. Nebudeme míňať čas a energiu, ak sa o víťazoch nerozhoduje na trati. Taký šport potom nemá zmysel.“

Ľuboš Kašický